|
|
 redpokladá
sa, že setre vznikli krížením veľkých španielov s pointerom. Už v
roku 1555 barón z Northumberlandu šlachtil španiele na vystavovanie.
Psi sa pri tom správali tak neobvykle, že im prischlo pomenovanie
"Sitting Spaniel", z čoho sa stalo "Sitting Dog" a jeho skrátená podoba
"Sitter", či "Setter". Až do konca 18. storočia v Anglicku neexistovalo
delenie psov na španiele a setre. Oddelenie plemien nastalo však už
na počiatku 18. storočia. Ako k tomu došlo, to sa nevie, ale od tej
doby sa v literatúre stretávame s pojmom "Setter" oveľa častejšie. |
|
 |
| |
| Ako
došlo k deleniu setra na podplemená sa tiež nevie. Po celej krajine
sa nachádzali rozličné rodiny a vetvy. Barón Carlisle vlastnil tiež
jednu vetvu s typickými povahovými rysmi španiela a súčasne s exteriérom
ako seter. Predpokladá sa, že išlo o potomkov vodného španiela. Delenie
podľa sfarbenia srsti a cieľavedomý chov začal približne v polovici
19. storočia. Dovtedy sa chovali setre najrôznejšieho sfarbenia. |
|
|
| Markíz
von Bunte zo Škótska choval čierne setre. Či bol naozaj čisto čierny
nevieme. V 17. storočí sa totiž v Škótsku vyskytovali aj čiernočervené,
trojfarebné a čiernobiele setre. Mali to však byť neľmi rýchle, ale
o to vytrvalejšie psy, schopné poľovať od skorého rána až do neskorej
noci a mali mať vynikajúci čuch - vlastnosti, ktoré sú u Gordonov
doteraz veľmi cenené. Ak stuhli v typickej polohe stavača, poľovník
si mohol byť istý, že je korisť naozaj blízko. Psi teda existovali
už pred tým, ako ich v roku 1820 začal lord Alexander Gordon z Banffshire
v Škótsku čistokrvne chovať. Napriek tomu získal tento pes svoje pomenovanie
práve po tomto chovateľovi. |
| |
Čistokrvný
chov a stabilizácia plemena začali až po smrti lorda Gordona v roku
1837. Po jeho smrti sa jeho psy vydražili, preto sa presne vie, čo
choval. V pozostalosti bol:
- jeden čierny pes
s červeným odznakom
- jeden trojfarebný
pes a jedna trojfarebná suka
- tri dospelé a
dve čiernobiele štence
Vo väčšom počte sa čierne
setre s plameňovým znakom začali objavovať až v šesťdesiatych rokovh
a na výstavách ich začali hodnotiť v samostatnej kategórii až v r.
1861. Najvýznamnejším plemenným psom tej doby bol pes Kent, ktorého
vychoval farár T. Pearce, ako spisovateľ známy pod pseudonymom Idstone. |
| |
| Kent
v rokoch 1863-1865 niekoľkokrát vyhral súťaž sliedičov. Jeho pôvod
bol neznámy, (verilo, že pochádza priamo z chovu lorda Gordona) ale
podobu plemena predstavovali jeho potomkovia ešte po dlhú dobu. V
20. storočí nastal v Anglicku podobný vývoj ako u dvoch príbuzných
plemien setrov. Počet chovateľov, ktorí ho začali chovať výlučne na
výstavné účely a zanedbávali leho poľovnícke kvality, narastal. Naopak,
chovateľov poľovného psa ubúdalo. Našťastie v USA a hlavne v Európe
sa do ďalšieho chovu nepripúšťajú jedince, ktoré nemajú vykonané príslušné
skúšky. |
 |
|
|
|
|
|
|
|
